Bosna a Hercegovina je zvláštna krajina

Autor: Dáša Stanková | 18.2.2011 o 15:25 | (upravené 18.2.2011 o 19:44) Karma článku: 6,86 | Prečítané:  1396x

V centre Banja Luky je park. Vždy o ôsmej ráno a o piatej poobede okolo neho prechádzam. A vždy na tom istom mieste vidím dvoch, troch alebo viacerých chlapíkov so srbskými zástavami. Postávajú okolo stola s nejakými papiermi, pofajčievajú cigarety, občas sa pri nich niekto zastaví. So Simonom sme na striedačku hádali, či protestujú alebo na niečo zbierajú podpisy. Ja som tipovala petíciu buď za zvyšovanie platov alebo za nezávislosť Republiky srbskej. Ale netrafila som.

Vojnoví veteráni, vysvetlil nám Simonov kolega, rodený Banjalučan. Protestujú, lebo im zase chcú znížiť dôchodky. Stáva sa to pravidelne a nikto sa nad tým už nepozastavuje.

***

Bosna a Hercegovina je trochu zvláštna krajina. Na prvý pohľad sa mi zdalo, že funguje ako organizovaný chaos - niekedy viac organizovane, inokedy viac chaoticky. Tento dojem vo mne zatiaľ zostáva, aj keď skutočnosť je (našťastie) na míle vzdialená mojim predstavám o vojnou zničenej krajine, ktoré som mala pred tým, ako som sem prvýkrát prišla (no áno, stereotypy...). Priamo v Banja Luke sa nebojovalo, to najhoršie si odniesla bosnianska časť územia, napriek tomu pozostatky vojny nepriamo cítiť všade.

Tak napríklad už len tá šialene neprehľadná administratíva. Bosna a Hercegovina (BiH) má niečo cez 4,5 milióna obyvateľov. Zhruba polovicu tvoria Bosniaci, okolo 37 percent Srbi a zvyšných asi 14 percent sú Chorváti. Podľa daytonských mierových dohôd, ktoré v roku 1995 ukončili vojnu v BiH, musí byť každá z týchto troch entít rovnako zastúpená vo všetkých verejných funkciách a na všetkých dôležitých úradoch. To okrem iného znamená, že BiH má troch prezidentov - Bosniaka, Srba a Chorváta. Čistá Amerika! Potom je tu ešte jeden prezident, lebo Republike srbskej traja prezidenti nestačia, tak má ešte jedného vlastného. Prihodila k nemu aj vlastnú vládu a parlament, veď keď už, tak už.

Pozor, Republika srbska nie je to isté ako Republika Srbsko. Územie BiH,  ktoré je rozlohou približne rovnako veľké ako Slovensko, sa delí na dve autonómne oblasti, Federaciju Bosne a Hercegovine a Republiku srbsku. Medzi nimi leží tretí územný celok, maličký Brčko distrikt - ten spadá pod medzinárodnú správu. Niektoré zákony majú všetky tri celky spoločné a v niektorých oblastiach zas platí autonómia. No a nech toho nie je málo, celá krajina sa ešte delí na desať kantónov, ktoré (samozrejme, pri rovnomernom zastúpení všetkých troch entít) opäť majú vlastné pravidlá a môžu navrhovať vlastné zákony, však áno.

Takže si predstavme modelovú situáciu: Nebojsa z mesta A chce predať burek Zeljkovi zo susedného mesta B. Čo musí urobiť ako prvé? Logicky musí najskôr zájsť na úrad v meste B a zohnať si potrebné povolenie, lebo mesto B je v kantóne X a nie v kantóne Z ako mesto A a tak v ňom platia iné pravidlá. Nebojsa teda vyplní pár papierov, prihodí niekoľko konvertibilných mariek na poplatok a môže zamiesiť na burek pre Zeljka.

***

V kaviarni sme sa stretli jedným kamarátom. Bavili sme sa o okrem iného o tom, čo sa deje v Egypte. To je nič, u nás sa menšie alebo väčšie revolúcie opakujú pravidelne, keď sa mení vláda, povedal ten kamarát. Pochádza odtiaľto z Banja Luky, ale pracuje vo Viedni. Do Banja Luky prichádza vždy v piatok v noci, aby mohol víkend stráviť so svojou manželkou. Do Viedne sa vracia v nedeľu v noci. Z jeho rozprávania občas cítim zvláštny rozpor: na svoju rodnú krajinu nedá dopustiť, plánuje sa sem raz vrátiť a postaviť si dom. Ale až neskôr, o pár rokov, hovorí. Páči sa mu jeho práca a aj to, že v Rakúsku fungujú veci normálne. Vie, že pokiaľ sa niečo zásadne nezmení, veci v BiH tak skoro normálne fungovať nebudú.

Večer som si na internete prečítala správu, že Angela Merkel rokovala so všetkými troma prezidentmi Bosny a Hercegoviny (s každým zvlášť, oni sa totiž až tak nekamošia). Snažila sa vyjednať zmeny v ústave, ktoré by umožnili integráciu krajiny do Európskej únie. EÚ chce v prvom rade presadiť zrušenie práva každej z troch entít vetovať všetky zákony, keďže tento princíp s radosťou využívajú takmer neustále a blokujú tak akékoľvek reformy. Prezident Republiky Srbskej a presvedčený nacionalista Milorad Dodik však všetkým optimistom odkázal, že s podobnými návrhmi v žiadnom prípade súhlasiť nebude. Takže všetko po starom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?